Dva sexuálne mýty

Porovnávame sa s tým, čo sme videli, počuli, čítali. A často z toho vychádza, že dobrý sex nikdy nie je možný tu a teraz, ale vždy inde a s niekým iným. Prispieva k tomu zopár nepravdivých a škodlivých informácií o sexe.

1. Všetci sme liberálni voľnomyšlienkari, ktorí so sexom nemajú žiadne problémy. Ak je to naozaj tak, prečo chýba na školách sexuálna výchova, rodičia pred deťmi prepínajú erotické scény filmov radšej na akčné scény s litrami „kečupu“, väčšina ľudí sa hanbí za masturbáciu a naopak, len málo dokáže hovoriť o sexe so svojim partnerom (viac, ako len v otázkach „Aký som bol/a?“)? Pravdou ale je, že každý z nás má určité zábrany v sexe.
2. Sex má byť prirodzený a spontánny, bez zbytočného rozprávania a plánovania. Veď sa stačí len vzrušiť, spraviť zopár narážok a všetko ide samo a najlepšie už bez slov. Veď práve spontánny sex je to najlepšie. Naozaj? Ale prečo by plánovanie malo ohrozovať spontánnosť? Dovolenky, stretnutia sú plánované a spoločne dohodnuté. A len preto by mali byť horšie, ako tie na ktorých sa partneri spoločne nedohodli? Lepší sex je určite tam, kde sa o ňom hovorí.

Ani mužom sa nemusí chcieť…

Je mýtom, že chlap musí byť a aj je pripravený na sex kedykoľvek a kdekoľvek. Nemusí byť. Toto nepravdivé tvrdenie, je hlboko zaryté v hlavách ľudí. A nielen tých mužských. Tak ako u žien, ani u mužov neexistuje zázračný gombík, ktorým sa zapína chuť na milovanie.

A na povel už teda vôbec nefunguje erekcia, ani zvlhnutie vagíny. Mýtus, že chlap môže kedykoľvek, je do určitej miery zničujúci. Vytvára silný tlak, zaťažuje úzkosťou zo sexu. A ak náhodou chlap zistí, že práve nemá chuť sa milovať, cíti sa zahanbený, možno až menejcenný. A to práve kvôli tomu, že (aj keď si to práve nemusí uvedomovať) kdesi straší - „predsa som chlap a musí mi to fungovať“. To môže neskôr viesť až k problémom s erekciou, čo teda tiež vôbec nie je skúsenosť, ktorá mužovi rozvíja sebavedomie. A máme tu začarovaný kruh.

Ale dá sa pretnúť a oslobodiť sa. Prijatie toho, že nemusím mať chuť na sex vždy a za akýchkoľvek okolností (a uznanie, že aj môj partner má to isté právo) je predsa oslobodzujúce a uvoľňujúce. Už si to stačí len navzájom citlivo vydiskutovať…

↑ hore na stránku ↑