Moje dieťa masturbuje

Začal sa novy školský rok a deti sú opäť o rok staršie. Prváci zakúsia novú školu a starší žiaci okukajú to, čo poznajú a zhodnotia postavu učiteľky a spolužiačok po dvojmesačných prázdninách. Ale čo robiť s hormónmi, ktoré už pripomínajú prvé sexuálne tušenie? Čo s tými hormónmi, ktoré neustále kontrolujú dĺžku vlasov, správne nanesený make-up a snahu byť in?

Tak presne tieto a veľmi podobne otázky trápia naše dospievajúce deti. A na presne tieto otázky hľadajú odpovede na internete, medzi priateľmi, svetle výnimky zájdu aj medzi regály v sexshope… Páči sa nám to? Nepáči? To je jedno. Ak chcú, tak si vždy nájdu spôsob ako vyhľadať potrebne informácie a presne vedia ako tie informácie využiť.

Väčšina z nich to rieši masturbáciou (a to nehovorím len o chlapcoch a deťoch vo všeobecnosti), ktorá je spoločnosťou odsudzovaná. Problém nie je v tom aké informácie vyhľadávajú, pretože my im v tom nezabránime - je to v ľudskej prirodzenosti.

No problém zvyčajne nastáva vtedy, keď ich pri tom chytíme. A vtedy je peklo na zemi.

Matka začne spínať ruky a zháňať exorcistu a otec to ide zapiť (prečo nie, veď aspoň teraz má žena iné starosti). No v podstate sa nič nedeje, nejde o život. Ide len o prirodzený záujem človeka o svoju sexualitu. Len chce vedieť ako čo funguje.

Malé dieťa, ktoré si svoju sexualitu ešte ani neuvedomuje sa občas pohráva so svojimi genitáliami. Nie preto, že je dieťaťom diabla, ale preto že je to jeho súčasťou, je to časť tela. Akurát má inú citlivosť na dotyk, dráždenie. Nečudo, že si to všimne…

No už tu je veľmi dôležité správne zareagovať. Mnoho rodičov reaguje krikom alebo bitkou. To však vôbec nie je správne. Krikom a odporom v dieťati vzbudíme podozrenie, že sexualita je niečo špinavé, niečo za čo sa musí hanbiť, niečo čo ho robí zlým. Niečo, čo sa oplatí nabudúce pred nami zatajiť…

Ale je to skutočne tak? Nie sme to my rodičia, ktorí sme za to zodpovední? Nie my robíme z deti to čím sa stávajú?
Dieťa je veľmi komplikovaná bytosť, ktorá si zaslúži našu najvyššiu úctu a najväčšiu pozornosť bez ohľadu na to čo robí.

• Odvráva? - pozrime sa na seba ako rozprávame so svojimi partnermi;
• chodí poza školu? - pozrime sa do minulosti a priznajme si koľko času sme s našimi deťmi trávili a koľko sme v skutočnosti mohli;
• má pochybných kamarátov? - koľkokrát sme ho odbili keď za nami prišlo a potrebovalo sa porozprávať, podeliť sa o zážitky z celého dňa, mesiaca, roka;
• masturbuje? - vysvetlime mu že to nie je správne, a že pravú rozkoš aj tak pocíti až oveľa neskôr so svojim partnerom, keď sa naučí svoje telo kontrolovať a keď túto rozkoš bude mat komu opätovať.

…a takto by som mohla pokračovať ďalej až do nekonečna.

V podstate ide o to, že nie je dôležité či svoje dieťa prichytíme v izbe, ako sa hrá s kamarátkou/-tom zo škôlky na lekára, či od pol pása vyzlečené pod perinou robiac vertikálne pohyby rukou, ale to, ako na danú situáciu zareagujeme.

Preto rodičia nelámte palicu nad svojimi deťmi, ale vysvetlite im veci, na ktoré sa pýtajú. Nemusíte sa báť, že poviete priveľa alebo priskoro, pretože každé dieťa si z informácie vezme len to, čo potrebuje, to čo uspokojí jeho zvedavosť. No zákazmi nevyriešime nič. Akurát to, že si naše deti nabudúce dajú lepší pozor. Aby sme ich nenačapali.

↑ hore na stránku ↑