Fetiš - erotické spodné prádlo

Ak sa povie slovo fetišizmus, alebo fetišista, väčšina ľudí sa asi zhrozí. No pozrite sa na svet reklamy, kde sa to len tak hemží ženami v podprsenkách a spodných nohavičkách. Výrobcovia sa doslova predháňajú, ako vyrobiť erotické spodné prádlo, erotické tangáče a podobné kúsky vecí.

Je to vlastne skoro fetišizmus. Spodné prádlo je často súčasťou postavy a tak sa z neho ľahko stane fetiš.

Kde teda hľadať deliacu čiaru medzi "normálnym" chlapom, ktorému sa páči žena v plavkách a fetišistom? Asi najjednoduchšie to rozoznáte tak, že fetišista ženu v plavkách bude pri sexe chcieť mať v plavkách. To znamená, nebude mať tendenciu vyzliecť ju z nich - ak jeho fetiš sú plavky.

Takže ak sa niekomu páči erotické spodné prádlo, to neznamená, že je to fetišista. Fetišista to erotické prádlo na partnerke potrebuje mať. (Potrebuje, presnejšie možno chce.) Potom sa začneme baviť o tom, čo sa vlastne fetišistovi páči, čo je jeho fetišom. A v akom rozsahu je fetiš potrebný na to, aby sa fetišista ukojil tak, že bude spokojný.

• Nefetišistovi je v zásade jedno, či partnerka má na sebe nejaké handry. Ak áno, asi ich bude čo najskôr chcieť postŕhať.
• Fetišizmus môže byť aj len malý. Možno je jeho fetiš partnerka, ktorá nosieva erotické spodné prádlo. Túži proste po takej, no počas styku z nej toto prádlo aj tak povyzlieka. Tu je asi až prehnané hovoriť o fetišizme.
• "Normálny" fetišista už spravidla má sex a erotiku pevnejšie spojenú s vecou. Napríklad s už spomínaným erotickým spodným prádlom. Partnerka, ktorá si také handry neoblečie ho nevzrušuje, nepriťahuje. Alebo ak, tak to nie je "to". Pri sexe sa taký fetišista bude snažiť erotické prádlo z partnerky nevyzliecť, pretože ho vzrušuje partnerka v prádle, čiže fetiš = partnerka + fetiš.
• "Tvrdý" fetišista je ten pán, čo chodí po balkónoch kradnúť nohavičky. Za tvrdého ho neoznačujem preto, že mu stvrdne, ak vidí nohavičky. Ale je to pomerne blízke prirovnanie. Tu už fetišizmus väčšinou človeka ovláda oveľa silnejšie. Taký človek má svoj fetiš - napríklad erotické spodné prádlo. Hotovo. Partnerka nie je nevyhnutne nutná. Na to aby sa uspokojil mu postačí mať spodné gaťky. Partnerka môže byť, ale nemusí. Tu už sa dá hovoriť o poruche sexuálneho objektu - nie je ním človek, ale vec. Fetišista keď vidí katalóg výrobkov a v ňom napríklad erotické spodné prádlo, vzruší sa podobne, ako iný muž, ak si prezerá akty žien. Asi jedinou už potom zostane otázka, či fetiš má byť použitý, alebo je to jedno a môže byť nový. Ono - použité dámske spodné gaťky sa dosť ťažko zháňajú a tak neborák tohto druhu často naozaj nemá na výber, ak chce sex, musí ísť do košov na pranie, či šnúry na sušenie prádla… Mrzutá situácia.

V partnerskom vzťahu by fetišizmus tohto druhu (na prádlo) nemal prekážať. Nepočítam človeka, ktorý ide len po erotickom prádle, taký asi nemá vzťah, alebo to tají.

Partnerka fetišistu asi skôr či neskôr narazí na otázku "a páčim sa mu ja, alebo moje erotické prádlo?" Je to otázka, na ktorú je jednoduchá odpoveď. Je váš partner fetišista? Tak potom sa mu asi páčite keď ste v erotickom spodnom prádle. Neriešte to. Oblečte si to. Tak, ako sa niekomu páčia tučné ženy, iného vzrušujú na žene nohavičky. Myslíte, že sa tučná žena spýta partnera "a páči sa ti môj tuk, alebo ja?" Niektoré veci sa nedajú oddeliť. Určite nie vo svete fetišizmu.

↑ hore na stránku ↑